... alebo prečo je vážnou chybou domnievať sa, že NLP (Neuro-lingvistic programming) sa zakladá na vedeckých poznatkoch či už zo psychológie, lingvistiky alebo neurovedy.
Aktuálne v spoločnosti veľmi silno rezonuje téma kritického myslenia, všade počuť o jeho nevyhnutnosti, kritizujeme ľudí zato, že veria hoaxom, zdieľajú ničím nepodložené informácie a popri tom všetkom našej pozornosti uniká to, že dokonca aj vo vzdelávaní alebo vo vrcholovom manažmente či športe, sa vôbec nie výnimočne, stretneme s prístupmi, ktorých základy stoja na vode. Jedným z takých sú napríklad sú aj kurzy NLP a NLP koučing. Ak hodíme do vyhľadávača tieto 3 písmenká, tak napríklad už jeden z prvých odkazov na wikipedii, nás hneď v prvej vete upozorní, že ide o pseudovedecký prístup ku komunikácii a osobnostnému rozvoju. Ide teda o vedu alebo len o ďalší „self-help“ systém, ktorý využíva v marketingu vedecky znejúci jazyk? Ak bádame poctivo ďalej, dopracujeme sa k podrobnejším dátam a detailnejšej kritike tohto prístupu. Na úvod by bolo vhodné zadefinovať si, o čo vôbec v tomto prístupe ide, a neskôr sa pokúsime stručne vysvetliť, prečo je rovnako nepodložený a nevedecký ako astrológia, farebná typológia, MBTI alebo niektoré ďalšie psychodiagnostické nástroje.
Začnime teda definíciou. Protagonisti NLP označujú NLP ako štúdium ľudskej výnimočnosti, ktoré sa zaoberá spôsobmi ako napodobniť a modelovať túto excelenciu. Jeden z prvých predajných sloganov kurzov NLP bol: „Ak to niekto dokáže, dokáže to ktokoľvek“, ktorý od základov popiera pochopenie obrovskej komplexnosti ľudskej biológie a vplyvu prostredia na ňu. Ak by sa toto tvrdenie zakladalo na pravde, tak by sme okolo seba videli množstvo Einsteinov, Jobsov či Usain Boltov. Častokrát protagonisti tohto hnutia zdôrazňujú, že pracujú so známymi osobnosťami, miliardármi, celebritami, ale nepoukážu na príklady z ich práce, kde z priemerného človeka alebo človeka s nejakým hendikepom alebo podpriemernými schopnosťami v nejakej oblasti, spravili výnimočného (v štatisticky signifikantnom počte). Nie je ťažké pracovať s talentovaným jedincom a potom si pripisovať kredit za jeho úspechy.
Tento systém techník, ktorý sa zvyčajne marketuje na dosiahnutie osobného úspechu, bol založený dvoma mladými podnikavými mužmi (študentom psychológie Bandlerom a študentom lingvistiky Grinderom, obaja silne ovplyvnení šamanizmom) v 70-tych rokoch minulého storočia. Okrem využitia v terapii, sa NLP často využíva hlavne v biznise, manažmente, podnikaní, marketingu na ovplyvňovanie potenciálnych nakupujúcich, v predajných či negociačných technikách. Svoj boom zažil koncom 70-tych rokov v rámci boomu hnutí osobnostného rozvoja, kde sa začal aj masovo komercionalizovať. Medzi najznámejšie kontroverzné osobnosti tohto hnutia patria napríklad Tony Robbins alebo David Snyder.
Jeho zakladatelia tvrdia, že existuje prepojenie medzi neurologickými procesmi, teda tým ako funguje ľudský mozog (N=neuro), jazykom – tým ako opisujeme a používame slová (L=lingvistic) a správaním jedincov, ktoré dokážeme meniť (P=programming) pre dosahovanie požadovaných cieľov a výsledkov.
Okrem iného zástupcovia tohto smeru tvrdia, že pomocou NLP dokážu liečiť Parkinsona, HIV, PTSD, schizofréniu, depresie, úzkosti, poruchy učenia, či rozmanité fóbie, dokonca v priebehu jediného sedenia (toto je explicitné vyjadrenie zakladateľov Bandlera a Grindera). Skrátka trvalé a rýchle zázraky na počkanie. Ako sa k týmto odvážnym tvrdeniam jeho zakladatelia dopracovali? Bandler a Grinder vytvorili vlastné psychologické princípy pozorovaním skupiny psychoterapeutov, ktorí pracovali so svojimi klientami. Vychádzali z toho, že pozorovanie skúsených terapeutov, povedie k objavu kľúčových princípov, ktoré sa dajú generalizovať, verifikovať na empirickej báze a zaviesť do terapeutickej praxe. Zozbierali teda materiály, formulovali základné NLP princípy a hypotézy, ktoré verili, že sú užitočné v terapii a aplikovateľné na oblasť komunikácie ako takej. Kritickú fázu empirického overovania svojich záverov však vynechali s tým, že ich relevancia sa predsa prejaví v samotnej praxi.
Aj z tohto prozaického dôvodu je tento prístup plný veľkolepých, ale zato nepravdivých a pseudovedeckých tvrdení. Prvá zásadná kontroverzia NLP sa objavila v spojení s citáciami amerického lingvistu a kognitívneho vedca Noama Chomského, ktorý s týmto hnutím nemá nič spoločné a jeho teórie a práce nenesú podobnosť s prístupmi NLP.
Pozrime sa teda bližšie na zopár kľúčových konceptov NLP a začnime tým, o reprezentatívnych systémoch. Podľa NLP má každý jedinec preferovaný reprezentačný systém, ktorý používa. Reprezentačné systémy popisujú spôsob, ktorým vo svojej mysli uchovávame a pracujeme s informáciami. Je nimi našich 5 zmyslov. (v NLP je hmat, čuch a chuť zlúčené pod termín kinestetický zmysel). Niektorí ľudia teda napríklad podľa NLP premýšľajú v obrazoch, iní vo zvukoch a tento preferovaný systém sa podľa nich tiež prejavuje v špecifických talentoch človeka. Výskum tejto oblasti NLP je značne obmedzený a slabinou je i potreba subjektívneho hlásenia preferovaného reprezentačného systému subjektom. Čo samozrejme zásadne sťažuje možnosť kontroly tejto premennej. Langeho štúdie, ktoré sa zameriavali na skúmanie preferovaných reprezentačných systémov, rozdelili respondentov do kategórie vizuálni a sluchoví. Po vystavení vizuálnym podnetom odpovedali na otázky, ktoré mali dokázať, že budú používať vyjadrenia, ktoré dokážu spojenie s preferovaným reprezentančným systémom jedinca. V oboch kategóriách bola drvivá väčšina odpovedí vizuálna bez ohľadu na teoreticky preferovaný reprezentačný štýl jedinca. Žiadna ďalšia metóda alebo štúdie, tento model o preferovaných reprezentačných systémoch nepotvrdili. Neexistujú taktiež žiadne relevantné dôkazy alebo štúdie, ktoré by dokazovali ďalší kľúčový koncept NLP a to pohyby očí v spojení s reprezentačnými systémami. NLP tu tvrdí, že cez pohyby očí dokážeme zistiť aký reprezentačný systém jedinec používa a dokonca aj to, či informácie ťahá z pamäte alebo ich aktívne tvorí. V NLP sa táto technika používa aj na odhaľovanie klamárov. Pokiaľ ide o reprezentatívne systémy a pohyby očí, či odhaľovanie klamstva na základe pohybu očí, štúdie nepotvrdili ani tento koncept NLP a ich závery naznačujú, že očné prístupové signály a špecifické pohyby očí sú následkom mnohých bližšie nešpecifikovaných zdrojov náhodnej variability. Neexistuje absolútne žiadna súvislosť medzi pohybom očí a klamaním u pozorovaných participantov štúdií.
Ďalším kľúčovým konceptom NLP je kotvenie, pod týmto pojmom NLP rozumie spojenie podnetu a reakcie, ide teda o klasické podmieňovanie ako ho opísal Pavlov. Samotné podmieňovanie (vytváranie asociácie podnetu s reakciou) je vedecky potvrdeným faktom, to však v žiadnom prípade nepotvrdzuje NLP tvrdenia o kotvení. Tie sú založené na inej metodike a vlastných postupoch. Snahou kotvenia v NLP je vytváranie umelých kotiev, ktoré pomáhajú získavať veľmi jednoducho a rýchlo kontrolu nad vnútornými stavmi, napríklad v rámci terapií alebo pri zvládaní záťažových situácií (napr. spojenie palca a ukazováka na pár sekúnd asociujeme s nejakou pozitívnou skúsenosťou, to má následne v záťažovej situácii jednoduchým spojením prstov navodiť žiadúci mentálny stav alebo príjemný pocit na počkanie). Ani toto odvážne tvrdenie o umelej manipulácii s kotvou, ktorá spôsobí zmeny v nervovom systéme sa bohužiaľ neopiera o solídny vedecký empirický výskum. Opis ojedinelých, anekdotálnych prípadov, kde bola zaznamenaná nejaká účinnosť tejto metódy je nepostačujúci. Štúdia, ktorá skúmala využitie umelých kotiev v kombinácii s rozhovorom pri klaustrofóbnych pacientoch vykazovala pozitívne výsledky, bohužiaľ metodika a chýbajúce kontrolné skupiny spôsobili, že samu seba zo solídneho výskumu „vyoutovala“. Ďalšie prístupy využívané v NLP ako Miltonov model a ich špecifická hypnóza, taktiež neboli výskumom potvrdené ani vyvrátené a končia neurčitými výsledkami. Achilovou pätou týchto výskumov bolo zameranie sa na veľmi úzku skupinu problémov alebo nevhodne nadizajnovaný výskum ako taký. Výskumník v oblastni hypnózy André Weitzenhoffer kritizuje prístup zakladateľov v tom, že ich silné tvrdenia sú postavené na netestovaných hypotézach podporených absolútne nepostačujúcimi dátami. Okrem iného kritizoval aj ich nesprávne používanie definícií, množstvo faktických chýb a nesprávne interpretácie terapeutických postupov, ktoré čerpajú z rôznych terapeutických prístupov (škôl).
Najrozsiahlejšie skúmanie neurolingvistického programovania zastrešil poľský psychológ Tomasz Witkowski, ktorý sa venuje kritickému skúmaniu rozmanitých prístupov prevažne na poli psychológie, psychoterapie a diagnostiky a identifikovaniu tých pseudovedeckých. Jeho 35 ročná extenzívna kvalitatívna analýza štúdií vedeckého výskumu NLP indikuje väčšiu váhu v prospech štúdií, ktoré nepodporujú tvrdenia NLP a výsledky tejto analýzy protirečia tvrdeniu, že existujú empirické vedecké dôkazy v prospech NLP. Mimoriadne tvrdenia NLP sa nepodarilo reprodukovať.
Vedecké recenzie kritizujú NLP z dôvodu, že je založené na zastaraných a naivných metaforách o fungovaní mozgu, ktoré nie sú v súlade s aktuálnym vedeckým poznaním.
Witkowski zároveň po 35 rokoch analýz NLP našiel množstvo metodologických chýb v tom, ako boli štúdie prevádzané, popisuje ich chybnú metodiku a napríklad aj chýbajúce kontrolné skupiny. Ďalšiu rozsiahlu metaanalýzu ohľadom NLP urobil forenzný a klinický psychológ, predseda a zakladajúci člen ASKE ( Association for Skeptical Enquiry) Michael Heap, poďme si ho teda zacitovať : „Ak tvrdenia protagonistov NLP o reprezentatívnych systémoch a ich behaviorálnych manifestáciách sú pravdivé, potom ich zakladatelia urobili prelomové objavy o ľudskej mysli a mozgu pre psychológiu človeka, špeciálne kognitívne vedy a neuropsychológiu. Avšak do dnešného dňa nenájdete o nich žiadnu zmienku v akademickej literatúre ani renomovaných žurnáloch, ktoré sa venujú týmto disciplínam. Nenájdete ani žiaden materiál, ktorý by sa vyučoval na kurzoch psychológie na žiadnom stupni výuky.“
Aj následná nízka preukázateľnosť NLP postupov spôsobila postupný odklon vedeckého záujmu od NLP. Tomuto zodpovedá aj nedostatok nezávislých vedeckých štúdií. Empirický výskum NLP zároveň z veľkej časti nemôže byť považovaný za hodnoverný a seriózny, nakoľko je často financovaný jeho protagonistami. Vedecký konsenzus sa zhoduje na postavení NLP ako pseudovedy. Dokazovanie odvážnych tvrdení, ktoré nájdete v rozmanitých príručkách NLP by vyžadovalo poctivé a vytrvalé systematické úsilie, zozbieranie obrovského množstva dát a ich ešte poctivejšie vedecké verifikovanie. Pri absencii takéhoto úsilia a vedeckej poctivosti, je používanie týchto silných tvrdení ako faktov na poli vzdelávania nezodpovedné a nečestné.
Ide tu teda len o zhluk rôznorodých techník a postupov bez jasnej teoretickej a empiricko-vedeckej bázy, skrátka o ďalší systém osobnostného rozvoja, ktorý sa predáva ako vedecký.
Nekontroverzné techniky a prístupy sú prebrané z iných disciplín, nepredstavujú žiadne prevratné zistenia zakladateľov NLP a mnohé z nich sú tak zrejmé, že k ich pochopeniu nepotrebujete ani kurz ani akademické vzdelanie, ale postačí vám obyčajný sedliacky rozum.
Ak natrafíte na reklamný text, ktorý vám na počkanie a natrvalo sľubuje stať sa lepším manažérom, športovcom, obchodníkom alebo sa zbaviť strachu za jedeň deň, skrátka byť úspešným, šťastným a vplyvným, majte sa na pozore. Ak čítate takéto sľuby, tak si môžete byť takmer istý, že sa pohybujete na poli nevedeckom. Ak vám ktokoľvek povie, že vám garantuje rýchle výsledky, že od naplnenia cieľov vás delí len pár krokov, máte pádny dôvod byť veľmi skeptický. Ak nehľadáte skratky a zaručené rýchle návody, ale máte záujem o poctivé skúmanie ľudského správania, pripojte sa k nám do Brainery.
Witowski, Tomasz. (2012) „A Review of Research Findings on Neuro-Linguistic Programming“ The scientific review of Mental Health Practice 9, 29-40
Witkowski, Tomasz (1 January 2010) "Thirty-Five Years of Research on Neuro-Linguistic Programming. NLP Research Data Base. State of the Art or Pseudoscientific Decoration?". Polish Psychological Bulletin. 41 (2)
Heap. M. (1988a) Neurolinguistic programming: An interim verdict. In M. Heap (Ed.) Hypnosis: Current Clinical, Experimental and Forensic Practices. London: Croom Helm, pp 118-124.
Heap, M. (1988b) Neurolinguistic programming- a British perspective. Hypnos: Swedish Journal of Hypnosis in Psychotherapy and Psychosomatic Medicine, 15, 4-13.
Heap, M. (1989) Neurolinguistic programming: What is the evidence? In D. Waxman, D. Pedersen, I. Wilkie & P. Mellett (Eds.) Hypnosis: The Fourth European Congress at Oxford. London: Whurr Publishers, p. 268-280.
Heap, M. (1994) Book Review: Introducing NeuroLinguistic Programming: Psychological Skills for Understanding and Influencing People. J. O’Connor & J. Seymour, Aquarian/Thorsons, 1993. Counselling News.
Sharpley, C. (1987) Research findings on neurolinguistic programming: Non-supportive data or untestable theory? Journal of Counselling Psychology, 32, 589-596
Sharpley, C. (1984) Predicate matching in NLP. A review of research on the preferred representational system. Journal of Counselling Psychology, 31, 238-248
Grinder, J. & Bandler, R. (1976) The Structure of Magic II. Palo Alto: Science and Behaviour Books, Inc.
Bandler, R. & Grinder, J. (1979) Frogs into Princes. Moab, UT: Real People Press.
Dunning, B. "NLP: Neuro-linguistic Programming." Skeptoid Podcast. Skeptoid Media, 26 May 2009.
Carroll, R. The Skeptic's Dictionary: A Collection of Strange Beliefs, Amusing Deceptions, and Dangerous Delusions. Hoboken, NJ: John Wiley & Sons, 2003. 252-257.
Heap, M. Hypnosis: Current Clinical, Experimental and Forensic Practices. London: Croom Helm, 1988. 268-280.
Devilly, G. "Power Therapies and possible threats to the science of psychology and psychiatry." Australian and New Zealand Journal of Psychiatry. 7 Jun. 2005, Volume 39, Issue 6: 437-445.
Muller Weitzenhoffer, André. The Practice of Hypnotism Volume 2: Applications of Traditional an Semi-Traditional Hypnotism. Non-Traditional Hypnotism. New York: John Wiley & Sons, Inc, 1989
Sharpley, C. "Research Findings on Neurolinguistic Programming: Nonsupportive Data or an Untestable Theory?" Journal of Counseling Psychology. 7 Jan. 1987, Volume 34, Number 1: 103-107.
Stollznow, Karen. „ Not-so Linguistic Programming“ Skeptic 15 (2013):7..
Lange D E: A validity study of the construct `most highly valued representational system` in human auditory and visual perceptions. Dissertation Abstracts International 41(11), 4266-B Louisiana State University and Agricultural and Mechanical College (Pub = AAC8110420): 80, 1980