Search

Teória "Trojjediného" mozgu dávno vyvrátená

Jednou z najúžasnejších vecí na vede je to, že neustále podlieha zmene. Vedecké poznatky pribúdajú dramatickým tempom a nové fakty nás neustále nútia ohliadnuť sa ponad vlastné rameno a vytvoriť novú interpretáciu príbehu, ktorý sme pokladali za správny. Dnes si povieme niečo viac o teórii, ktorá je vyvrátená už pár desiatok rokov.

lizard brain

Napriek tomu sa s ňou ešte stále stretnete v populárnych psychologických časopisoch, učebniciach psychológie, vo vzdelávaní v rámci osobnostného rozvoja i v práci koučov. Teória trojjediného mozgu je totiž tak jednoduchá na pochopenie, že si ľahko získala pozornosť ľudí. Paradoxom je, že jedným z najväčších popularizátorov tejto vyvrátenej teórie bol astrofyzik a popularizátor vedy Carl Sagan, v časoch (80-te roky), keď už existovalo mnoho dôkazov o tom, že nie je pravdivá.


Vysvetlime si teda v krátkosti, o čom hovorí táto teória, ktorej autorom bol lekár a neurovedec MacLean. Naplno ju predstavil vo svojej práci The Triune Brain in Evolution. Teória trojjediného mozgu stojí na základnej myšlienke, že každý ľudský mozog pozostáva z troch nezávislých, hierarchicky usporiadaných a vzájomne súperiacich systémov. Jeho model bol v podstate neuroanatomickým súrodencom Freudovho superega, ega a ida alebo Platónovej alegórie o kočišovi (rozum) a dvoch koňoch (pudy a emócie). Javí sa tak intuitívne správna, že sa stala citovanou hlavne v populárnej psychológii. Ľudský mozog teda podľa nej pozostáva z troch subsystémov – plazieho, cicavčieho mozgu - limbického systému a neokortexu. Každá vrstva bola podľa neho evolučnou nadstavbou tej predchádzajúcej a ako ďalší kúsok stavebnice bola postavená nad tú predchádzajúcu. Plazí mozog je zodpovedný za naše inštinkty a prežitie, cicavčí za naše emócie a cítenie, moderný mozog primátov – neokortex za náš intelekt. Neokortex, ako sídlo našej racionality, nám teda pomáha tieto inštinkty a emócie krotiť. Hypotézy predložené MacLeanom však neprešli skúškou času. Vďaka poznatkom komparatívnej a experimentálnej neuroanatómie a evolučnej neurobiológie sa ukázali ako nesprávne. Nejde teda o pseudovedu, ide o starú, desiatky rokov vyvrátenú vedeckú teóriu.


Tento článok nie je kritikou jej autora. Vytváranie a testovanie hypotéz je súčasťou vedeckej práce. Táto teória je však chybná v mnohých aspektoch, preto nemôže byť užitočná ako funkčný model evolúcie ľudského mozgu, ani ako metafora popisujúca dôvody nášho správania. Poďme teda pekne po poriadku.

Posledné dekády bol príbeh evolúcie ľudského druhu, príbehom jeho výnimočnosti. Dáta však viac a viac ukazujú, že sme len ďalším primátom, ktorý je ostatným primátom v mnohom podobný. Darwin bol zástancom myšlienky, že mozgy sa „vylepšujú“ v priebehu evolúcie a táto myšlienka bola prítomná aj vo vede o anatómii mozgu v jej prvopočiatkoch. To reprezentovala myšlienka, že ak porovnáme mozog cicavca a mozog plaza, uvidíme tam posun viditeľný vo forme novej „vrstvy“, podobne ako pri geologických vrstvách.

Prvotná myšlienka v anatómii mozgu a jeho evolúcii bola, že aj cicavčí mozog si zachováva záznamy z evolučnej minulosti vo forme nižšieho plazieho mozgu a na jeho najvrchnejšej vrstve nájdeme vrchol evolúcie neokortex. Táto idea je však nesprávna v mnohých ohľadoch. V prvom rade evolúcia neprebieha takto lineárne a nepredstavuje progres, ale zmenu. K evolučným zmenám dochádza transformáciou a reorganizáciou existujúcich častí. Ako podotýka stanfordský neurobiológ Robert Sapolsky, ak sa pozrieme na rozmanité regióny a typy buniek v našom mozgu, ktoré by boli výnimočné len pre ľudský druh, nenájdeme ich. V mozgu cicavca nájdeme teda len transformované verzie štruktúr, ktoré nájdeme aj u plazov a iným stavovcov. Tieto expandované štruktúry nám pomáhajú navigovať a kontrolovať komplexnejšie telá a prostredia. U ľudí špeciálne sociálnu komplexitu, s ktorou súvisí aj expanzia kortexu. Jediné v čom je teda rozdiel, je že tieto štruktúry u rôznych druhov expandovali do iných rozmerov, podľa potrieb prostredia, v ktorom operujú. Ľudia napríklad nedokážu na želanie meniť farby, zmrštiť sa do malej guľôčky, dorásť amputované končatiny, dvihnúť 30 násobok vlastnej váhy. Nie sme teda vyvinutí viac alebo lepšie, ale inak. Kortex nie je evolučnou novinkou, ktorou disponujú len ľudia, či iné primáty. Napríklad spomínané plazy tiež disponujú kortexom. Sépie, chobotnice a hlavonožce sú zasa vybavené extrémne komplexným nervovým systémom a správaním a rovnako je to u niektorých druhoch hmyzu a článkonožcov. U vtákov pozorujeme vysoko sofistikované kognitívne schopnosti, ako výroba nástrojov a u niektorých druhov vidíme niektoré kognitívne znalosti jazyka. Starostlivosť o potomkov, ktorá by mala byť výsadou cicavcov, je prítomná nielen u vtákov, ale aj u niektorých druhov rýb. Nie je taktiež pravdou, žeby ostatné živé tvory okrem človeka reagovali neflexibilne na stimuly z okolia. Taktiež generujú správanie na základe podobných neurálnych substrátov, ktoré integrujú informácie a produkujú správanie za pomoci okruhov, ktoré si evolučne vyvinuli na rozhodovanie. Zároveň nemôžeme mať mozog plaza, nakoľko sme sa nevyvinuli z plazov. Kooexistovali sme s nimi v rovnakom čase a len zdieľame spoločného predka.


Štruktúry, ktoré MacLean nazýval „plazí mozog“ taktiež nerobia to, čo sa Maclean domnieval, že robia. Nie sú určené na „plazie“ správanie – ale napríklad hrajú kľúčovú úlohu aj pri selekcii akcie na všetkých spomínaných úrovniach. Limbický systém nie je unifikovaný systém, ale ide o súbor rôznych štruktúr s rozmanitými prepojeniami a funkciami. Je zodpovedný za množstvo iných aj kognitívnych funkcií a činností, v žiadnom prípade nie výlučne za emócie.

Jeden z najškodlivejších aspektov teórie trojjediného mozgu je to, že prisudzuje emóciám primitívnejšiu funkciu ako rozumu a zároveň hovorí, že pokrok, ktorý vidíme u ľudí je vďaka tomu, že máme rozum a vieme potlačiť emóciu. Podľa MacLeanovho modelu teda „primitívne“ emócie zodpovedajú za to, že volíte Trumpa, veríte konšpiráciám, míňate peniaze na zbytočnosti a neviete prestať civieť na bilboardy s polonahými telami. Ak šťavnatý hamburger neskončí vo vašich útrobác