© 2020 by HighBrõws 

  • White Facebook Icon
  • White Instagram Icon
  • White LinkedIn Icon
  • icon-smarthead-white
Search

    Empatia v dobe digitálnej


    V roku 2010 University of Michigan priniesla rozsiahlu metaanalýzu, ktorá mapovala zmeny v schopnosti empatizovať u amerických študentov v priebehu 30 rokov a zistila 40 % pokles v tejto schopnosti v priebehu tohto obdobia. Najvýraznejší pokles sa objavil v roku 2000, keď sa digitálne technológie začali nenápadne vkrádať do života študentov. Zároveň ďalšie zmeny v spoločnosti ako nárast narcisizmu a individualizmu sa spájajú s menej prosociálnym správaním a horšími medziľudskými vzťahmi. Aj keď závery tejto štúdie nie sú jednoznačné, otvorili množstvo otázok. Empatia je definovaná prestížnymi svetovými inštiúciami ako schopnosť absolútne kľúčová pre 21. storočie a zároveň kladená na pomyselný piedestál. Ale vedeli ste, že empatia má jednak viacero foriem, a to či ste jej schopný, je závislé okrem iných faktorov do veľkej miery aj od prostredia, v ktorom sa nachádzate?

    Často sa stretávame s dogmatickým delením ľudí na empatických a neempatických, ale empatia nie je u jednotlivca konštantou, ktorú buď má alebo nie. Aj táto schopnosť má rôzne formy a je do veľkej miery závislá okrem vnútorných (biologických) faktorov aj od tých vonkajších - od prostredia, v ktorom sa pohybujeme a dynamicky sa mení v priestore a čase. Rovnako dobre vie väčšina z nás byť súcitným a empatickým človekom a v inom kontexte rovnako dobre egocentrikom, sebcom a neempatickou osobou. Pozrime sa teda bližšie aspoň na zopár faktorov, ktoré ovplyvňujú tento komplexný fenomén.


    Nikomu z nás zrejme neuniklo, že charakter práce sa mení priamo pred našimi očami. Drony dokážu doručiť zásielky na miesta, kde to kedysi možné nebolo. Autá dokážu jazdiť bez ľudí, roboty vyriešiť náročné právne prípady, vykonať komplikované operácie v minimálnom čase či rozlúštiť ľudský genóm.. Možno nad tým žasnete a možno vám to naháňa strach. Realitou súčasného sveta je, že čoraz viac a viac práce sa automatizuje a robotizuje a schopnosti, ktoré napomáhajú efektívnej sociálnej interakcii sa stávajú absolútnou nevyhnutnosťou. Práve automatizácia a robotizácia nám môžu pomôcť vytvoriť priestor a čas pre humanizáciu profesií, ktoré vykonávajú ľudia a kultivovanie empatie. Je to jednou z najväčších výziev súčastnosti. Ale sme na to pripravení? Je prostredie v našich firmách a organizáciách nastavené tak, že nám umožňuje byť empatickými?


    Realitou súčasného sveta je, že žijeme v dobe neustálych zmien, pod neustálym tlakom, v stave konštantnej neistoty a sme zavalení množstvom informácií. Neistota a stres, ktorý prežívame v nás môže spúšať primárne mechanizmy prežitia, robia nás menej otvorenými, viac rigidnými a egocentrickými a tým pádom menej empatickými. Nemáme mentálne kapacity na to, aby sme dokázali v tomto pretlaku, okrem pre nás nevyhnutných záležitostí, svoju pozornosť obrátiť aj von, smerom k ostatným ľuďom. To všetko je ďalšia mentálna záťaž a na tú už častokrát nezostáva priestor. Naše empatické kruhy sa tak zmenšujú a okliešťujú. Vieme však, že empatia je esenciálna pre zdravé medziľudské vzťahy, spoluprácu, vedenie ľudí, ich angažovanosť, produktivitu i pre ich schopnosť kreatívne myslieť.

    Ako teda vyriešiť tento rébus a umožniť v našej spoločnosti a našich organizáciách vytvorit' ekosystém, kde bude empatii umožnené rozvinúť sa a klíčiť? U nás v Brainery - Večerná škola "Future skills" sa dozviete o rôznych formách empatie, o tom akých pochybení sa v súvislosti s empatiou dopúšťame, ako ju rozvíjať i to, že niektorých ľudí ich vlastná biológia v tejto schopnosti limituje, a že ani zďaleka nezačíname na rovnakej štartovacej čiare. Empatiu budeme kultivovať cez hlbšie pochopenie širších súvislostí.