Search

Ako pristupovať ku komunikácii a vzdelávaniu vo firme počas krízy

Prežívame výzvu a zmenu, aká tu ešte nebola. Náhle sme sa museli adaptovať na nový spôsob života, izolácie a práce z domu. Niektoré firmy zamestnancov prepúšťajú, iné hovoria o povinnosti byť tu pre svojich ľudí. Spoločne sa pozrieme to, aký štýl komunikácie zvoliť a aké opatrenia zaviesť, aby sme predišli tým najhorším scenárom. Na otázky od Júlie Mekyňovej odpovedala Olívia Hurbanová.


Ako by mal zamestnávateľ komunikovať krízovú situáciu voči zamestnancom?

Samozrejme pre každého zamestnávateľa je ta situácia iná, firmy sa nachádzajú každá v inej kondícii a podľa toho aj reagujú. Avšak bez ohľadom na finančné zdravie firmy, transparentná, včasná, empatická a pravidelná komunikácia je teraz kľúčová. To absolútne najdôležitejšie je však prejaviť empatiu, pochopenie a nielen informácie odovzdávať, ale aj empaticky načúvať, nielen zamestnancom, ale aj klientom. Ľudia v časom neistoty zvyknú na túto situáciu reagovať buď príliš prehnane alebo naopak situáciu podceňovať a negativitu okolo nej vytesňovať. Úlohou zamestnávateľa je snažiť sa ľudí práve z týchto dvoch rigidných tendencií dostať tým, že im dá nádej a zároveň bude načúvať ich obavám, frustráciám a strachom. Mal by prejaviť pochopenie pre tieto rôznorodé reakcie a snažiť sa tieto úzkosti a strachy ľudí minimalizovať. S takýmto prístupom získavajú ľudia pocit, že sú aktívnou súčasťou tejto zmeny a aj ich hlas môže zaznieť. Nad situáciou získavajú aspoň akú takú mieru kontroly a miera stresu, ktorú prežívajú sa pre nich znižuje. Zároveň ich myseľ, ktorá je zameraná na stratu z toho, o čo prichádzajú alebo môžu prísť, je vhodné presmerovať na potenciálne pozitíva a výzvy vyplývajúce zo situácie. Namiesto pasívnych účastníkov v procese, je teda dôležité spraviť z ľudí kreatívnych tvorcov, ktorí majú čo k situácii povedať, a môžu sa aktívne spolupodieľať na zmene a hľadať spoločne riešenia na to ako zo situácie von.

Určite je tiež žiadúce radšej komunikovať pravidelne a v menších informačných tokoch, ako len občas a nárazovo. Taktiež nezamlčiavať zlé správy, aby sme potom neskôr zrazu nemuseli čeliť ešte väčšiemu šoku a panike. Ľudia tak majú čas informácie stráviť a postupne sa na situáciu adaptovať. Aby sa zamedzilo informačným šumom, mnohé firmy zriadili krízové komunikačné štáby, ktoré slúžia ako hlavný komunikačný kanál, ktorý transparentne a pravidelne komunikuje s ľuďmi a pomáha im túto neľahkú situáciu zvládnuť.


Je vhodné vzdelávanie zamestnancov počas krízy?

Závisí to samozrejme opäť od finančného zdravia firmy a či skutočne musí škrtať výdavky na nutné minimum alebo si môže dovoliť zachovať kontinuitu plánovaných aktivít.

Ak sú pre firmu ľudia, tým najdôležitejším kapitálom, nemala by ani v týchto časoch na nich zabúdať. Ak finančné možnosti firme nedovoľujú pokračovať napr. v externom vzdelávaní, je žiadúce, ak ho vie nahradiť interným alebo rôznymi online formátmi vzdelávania. Nemalo by to byť však len podľa hesla „aby bolo“, ale malo by to byť v prvom rade relevantné a hodnotné pre ľudí a firmu v súčasnej situácii. V ponuke je síce veľké množstvo kurzov, ide však i o to vedieť si vybrať kvalitu a častokrát potrebujeme aj sprievodcu, ktorý nás v procese vzdelávania naviguje, ktorého sa môžeme pýtať, ktorý nám pomôže nastaviť plán, spochybňovať, kde skrátka dokážeme byť aktívni. Nie nadarmo sa hovorí, že učenie je sociálne. Učíme sa v interakcii s inými, učíme sa v otvorenej diskusii, učíme sa jeden od druhého navzájom.


Aké zručnosti sú v tomto období kľúčové?

Čakajú nás neľahké časy, v ktorých ak budeme chcieť obstáť budeme musieť byť flexibilní v myslení, vynaliezaví, vedieť sa prispôsobiť novým podmienkam i požiadavkám trhu a prinášať  inovácie. Zároveň na nás bude vyvíjaní ešte väčší tlak na aký sme boli zvyknutí. To všetko vyžaduje aj mentálnu odolnosť a schopnosť vedieť pracovať so svojím vnútorným svetom. To ako sa cítime, ako zvládame stres a náročné situácie, má vplyv na našu kreativitu, kognitívnu flexibilitu, inteligenciu, na náš výkon, na naše vzťahy i angažovanosť. Ak teda dnes niečo potrebujeme kultivovať ako soľ, tak je to emočná agilita, ktorá prináša mentálnu odolnosť. Nejde tu o kontrolovanie alebo eliminovanie nežiadúcich emócií alebo toho, čo by sme stereotypne nazvalli „negatívne emócie“ – ale naopak o pochopenie a prijatie vlastného emočného sveta v jeho plnosti. Naučili sme sa vytesňovať to negatívne z našich životov a táto emočná rigidita priniesla svoje ovocie v rôznych formách, sme menej zdraví, viac úzkostní i depresívni. Emočná agilita nás naopak učí prijímať, pochopiť a vedieť navigovať celú škálu svojho emočného sveta, prijať i to „negatívne.“

Keď mám zmanažovaný svoj vnútorný svet – viem sa lepšie adaptovať, tvoriť, byť kreatívnejší i múdrejší. Doba, ktorá nás čaká bude vytvárať ešte väčší tlak na schopnosť myslieť nad rámec zaužívaných štandardov a posúvať hranice toho, čo je možné. Svoju pozornosť by sme teda mali zamerať aj na schopnosť kreatívne a adaptívne myslieť a zároveň by mali firmy, vytvárať ekosystém, ktorí ľuďom umožní byť kreatívnymi. Vieme, že len techniky nestačia. Každá technika musí byť zasadená aj do vhodného prostredia. Rozvoju týchto kompetencií sa venujeme v našom programe Brainery Quarantine.


Ako sa zmenia na